Takto sa vie sústrediť mačiatko na svoju korisť. :-)
Prišlo k nám na návštevu od susedouv a strávilo u nás celý deň. Drobci boli z neho unesení a heď si ho chceli nechať. Večer si však poň prišlo dievčatko- jeho majiteľka. A to bolo potom plačúúúúúú. A od vtedy iné nepočujem, len kedy si aj my také kúpime.
To asi ani nebude treba, lebo mačiatko je poriadny cestovateľ :-). Za dve hodiny ho jeho majiteľka hľadala asi päť krát , bola aj u nás, ale tu už nebolo. :-)
Cez víkend boli Adamko z tatinkom v kine na Indiana Jones. Zhodou okolností ho akurát v ten týždeň dávali aj v telke a tam ho Adamko prvý krát videl a veľmi sa mu to páčilo.
Dnes sa zase naňho hral a vytvoril krasne tieňové divadlo. :-)
Fotočka je malá, lebo je to výrez z pôvodnej fotky, aby vynikol tieň.
Keďže máme s Evkou za sebou očkovanie a von na slniečko veľmi nemôžeme ísť, tak sme si krátili čas skladaním vesmírnej skladačky. Adamkovi sa to veľmi páčilo a hneď si aj určil miesto, kde to bude stáť, na čestnom mieste na poličke.... :-)
Túto krásnu odtlačku podkovy som našla pri našej podvečernej prechádzke. Tak nech nám prinesie šťastie do ďalšieho týždňa. :-)
Dnes som drobcom a sebe naordinovala len rekreačnú prechádzku. Ale nedalo mi to a vzala som zo sebou aj foťáčik,
veď čo keby náhodou ...
Deformácia už funguje na 100%. :-) Chrbát stále boľavý,
ale bez foťáku už pomaly ani na krok. :-)
Tak tu nás máte. Teda aspoň naše siluety.
Tak sem dám teda aj svoju maličkosť, keď je to v tých pravidlách. :-)
Au, au, au...., to je moje dnešné najčastejšie používané slovko. Ešte včera sa mi asi zasekol nerv, alebo sval na chrbte pod lopatkou a odvtedy sa nemôžem poriadne pohnúť, ani stáť, ani sedieť, ani ležať, no paráááda.
Konečne sa trochu vyčasilo, ale budem rada, keď prežijem aspoň do príchodu manžela.
Takže žiadne extra fotenie sa nekoná.
Jediné čo som zvládla je odfotiť Adamkov obrázok.
Je to ostrov na ktorý doplávala loďka, a podľa mapy tam námorníci našli poklad.(Adamkov výklad obrázku)
Tak teda už tretí deň za sebou sa mi áááááále vôbec nechce moknúť po ceste do a zo škôlky, a tak je Adamko zase doma. Aspoň som to využila a konečne odfotila jeho štyri trvale zúbky, ktoré mu tento mesiac vyrástli. Horné a dolné jednotky. O horné jednotky prišliel veľmi skoro, keď mal zhruba dva roky, doteraz nevieme poriadne prečo. Jedna zubárka tvrdila, že má geneticky slabú sklovinku ( ale to by mu musela opadať asi aj z ostatných
zúbkov, a tie sú až na horné dvojky úplne zdravé).
Druhá zase že to je dôsledok pádu na zúbky( asi pred polrokom ako mu začala sklovina opadávať spadol Adamko na roh stola a doslova zacvakol zúbky do dosky). A teraz si vyber......
Tak konečne po takmer štyroch rokoch bude môcť poriadne zahryznúť či už do jablka, alebo chlebíka. :-)
Len teraz zase nastal problém s dolnou jednotkou, ktorá mu začala rásť úúúplne na krivo. Čo už s tým narobíme to teda neviem.
Leje, a leje, a leje......
Fotené z balkóna z Adamkovej izby, nechcela som riskovať a vyťahovať foťák na dážď. :-)
No počasie sa mám zase pokazilo, mrholí, von sa veľmi nedá ísť, a tak sa len tak guľkáme po postieľke, jašíme sa, skladáme si, pozeráme rozprávky a tak..... :-)
Hurá, ide sa na výlet na Červený Kameň.
Ako veľmi sme sa tam tešili, tak veľmi sklamaní sme odtiaľ odchádzali. Hlavne Adamko.
17 a 18 mája sa tu každoročne koná festival historického šermu, hudby a remesiel.
Dozvedela som sa o ňom asi pred tromi týždňami a odvtedy Adamko nič iné nerobil, len sa vypytoval kedy
to už bude a čo všetko tam bude.
Konečne sme tam dorazili.......a rovno sa otočili a išli naspäť domov.
Ľudí, ani si to neviete predstaviť, všetko sa odohrávalo v areáli hradu, pokladnica bola na bočnom malom vchode, pokladníčka pomalšia ako slimák po porážke, rada ľudí tak 150 m odhadujem,... potiaľ sme videli..., možno aj ďalej. Občerstvenie, alebo nejaká vodička sa
dali kúpiť len vo vnútri areálu.
Hrôôôôôôza.
Jediné čo sme videli boli koníky, aj tie mali akurát prestávku.
Domov sme išli s veľkým plačom.
Tejto fotke som nemohla odolať. Je to moderná socha pred Múzeom.
Deň múzeí a galérií.
Dnes okolo obeda mi volala Katka, že pri knižnici pri príležitosti tohoto dňa sú stanky s remeselnými výrobkami a aj s ukážkou remeselnej tvorby. Išli sme sa tam pozrieť a foťáčik nesmel chýbať. Ale nakoniec som sa rozhodla, že dám fotku úplne inú. Boli sme sa pozrieť aj v múzeu Záhoria a drobcom sa to veľmi páčilo.
Tu je fotka mixéra našich prababičiek.
Na ceste zo škôlky sme na zemi našli vrtulky. Drobci si ich nazbierali za plné vrecká a potom ich doma na záhradke púšťali z terasky. Mali z toho veľkú radosť, veľmi sa im páčilo ako sa pri padaní točia. Mne sa zase veľmi páčila kresba a proti slniečku nádherne vynikala. Samozrejme pokúsila som sa to zachytiť aj na fotku. :-)
Moja projektová fotočka je z nášho prvého tohtoročného polievania záhradky. Samozrejme, že nezostalo len pri polievaní trávičky, ale drobci sa statočne popolievali aj navzájom. :-)
Na začiatku mesiaca som posielala túto fotku do súťaže Portrét na BC.
Pôvodnú fotku som upravila vPS programe a použila som aj filter plagátové obrysy. Viaceré kočky mi písali, že im to trochu vadí, a radi by videli pôvodnú fotku. Tak ju sem dávam , prefarbenú len do sépie a upravený jas a kontrast.
Nádherný letný deň sme s Evkou strávili vonku v zámockom parku. Po obede o tretej hodine vždy chodíme pre Adamka do škôlky. Evka chcela ísť dnes do škôlky na bicykly. Tak sme nasadili prilbu na hlavičku, nasadli a vyrazili. Len čo sme zašli za prvú zákrutu spustil sa letný lejačisko a bleskami a hrmenim. A naša slečna sa neskutočne vytešovala, že sa vezie na bicykly. Vôbec jej tie litre vody padajúce z oblohy nevadili. Do škôlky sme dorazili mokré ako myši. Potom sme tam čakali asi pol hodinu kým prestane pršať. Na druhú cestu v lejačisku som sa už nedala nahovoriť. :-)
Dnes sem dávam fotku, ktorá znázorňuje( už našťastie)
našu včernú zabehnutú rutinu. Umyť zúbky,
prečítať rozprávku a šup, šup do postieľky.
Občas si to naše drobce niečím spestria :-). Naposledy si Evka
zmyslela, že bez mikulášskych čertíkových rožkov umývanie
zúbkov nebude mať ten správny šmrnc.
Tak sme ich museli pohľadať a nasadiť. :-)
Našim drobcom sa včerajší výlet tak páčil,
že si ho vymodlikali aj na dnes. :-)
Naďabila som na vtáčatko, čo si spravilo
hniezdočko na trámoch v jednom z bufetov,
tiež som sa trochu hrala s hĺbkou ostrosti a
snažila sa zachytiť na ostro strednú hĺbku
( aby popredie aj pozadie bolo rozostrené).
A nakoniec by bolo hriechom nezvečniť aj Kamzík.
Krásny deň sľubovalo už teplé, slnečné ráno. Tak sme sa rozhodli, že si s drobcami urobíme výlet. Nešli sme ďaleko,
len do Bratislavy. Keď sme prišli na miesto určenia,
ani sme neverili, že sme v hlavnom meste.
Všade samá tráva, kvety, kľud a spev vtáčikov.
Ocitli sme sa v oáze pokoja. Boli sme na kopci,
na ktorom je postavená už z diaľky viditeľná
veža Kamzík. Pod ňou je lúka, ktorá sa v zime
využíva na lyžovanie a v lete na vozenie sa
na bobovej dráhe.
Hore spomímamý kľud tu trval asi len do obeda,
potom sa sem začali sypat davy :-)
Ak si chcete užiť krásnu prírodu v Bratislave,
odporučujem prísť v skorších ranných hodinách :-)
Keďže mám kopec fotiek, tak dnes zase trochu
poruším pravidlo a dám sem viac kúskov.
Dnes máme také malé výročie, je to presne dva roky čo sme sa nasťahovali do nášho domčeka a prežili tu prvý deň a prvú noc. Hovorí sa, že čo sa ti bude snívať prvú noc v novom príbytu, to by sa malo splniť. ...len keby som si vedela spomenuť čo to bolo :-)...
Na prvej fotke je záhrada v deň keď sme sa boli prvý krát pozrieť na dom, ktorý nás zaujal v inzerátoch.
Na druhej je záhradka po mojich zásahoch, fotená presne po dvoch rokoch ododňa nasťahovania. :-)
Adamka som nedala do školky, lebo ešte ako dôsledok včerajška sa mi ozvala aj chrbtica a ráno som nevládala ani vstať. Poležali sme si do deviatej v postielke( čo už ani nepamätám kedy sme takto vstávali), potom som sa akosi predsa len pozviechala a rozhýbala. Konečne sme pokosili našu džungľu (v skutočnosti predný dvor :-) ) a dala som sa do varenia. Pokým som ukuchtila, tak sa drobce pekne zabávali samé ( čo už tiež dlho nebolo bez hádok) a Adamko postavil krásne veže. Veľmi ho baví skladať si, či už z Lega, alebo kociek. Žeby mi z neho rástol nádejný architekt?
Zatiaľ je dnešný deň krásny a kľudný, uvidíme ako dlho to vydrží :-) ..........
Adamko mal dnes v škôlke vystúpenie ku Dňu Matiek. Nakoľko som mala kameru, tak je všetko nahraté na nej, na fotenie by som potrebovala ešte jeden pár rúk. :-). Aj tak to kamerovanie bolo veľmi zaujímavé. V jednej ruke kamera, v druhej Evička (lebo aj ona chcela vidieť Adamka ako spieva :-) ) a ešte večer sa mi triasla ruka od presilenia.
Tak som aspoň po vystúpení malým foťáčikom odfotila Adamkovu triednu vlajku. Sú tam skoro všetky deti čo chodia do Slniečkovej triedy a teda sú predškoláci.
Keďže si chcem vytlačiť všetky scrapbookove dielka a urobiť z nich album( a je ich teda hooooodne), a tisíckami steny netapetujeme :-) , tak sme sa rozhodli, že nás lacnejšie vyjde kúpiť si tlačiareň a vytlačiť si ich doma.
Týchto päť krabičiek mi pomôže zhmotniť moje výtvory :-)
Aj dnešný deň sme strávili vonku na ihrisku. Adamka sme zobrali na lezeckú prekážkovú dráhu za Auparkom v BA. Super si to užil a celý zvyšok dňa básnil o tom ako takúto dráhu musia prejsť všetci vojaci na výcniku a že on to zvládol už teraz. Len nedopovedal, že on prešiel iba tú časť čo je asi pol metra nad zemou :-). Na zvyšok musí ešte dorásť. :-)
Budete mi veriť, keď vám poviem, že toto okno som umývala pred dvoma dňami?
Milujem CD Balíček Karet od Miroslava Černého.
Táto fotočka mi pripomenula pesničku Zatím co ty spíš.
Samozrejme ani my sme nemohli chýbať na prvomájových oslavách v zámockom parku.
© Blogger templates The Professional Template by Ourblogtemplates.com 2008
Back to TOP
