323. Deň ( 31.3.2009)
31. 3. 2009
321. Deň ( 30.3.2009)
Zas prší a tak som dnes znovu skúšala portrétiky. Na prekvapenie aj Evička mala dnes náladu na fotenie čo už dlho nebolo a tak sme sa hrali. :-)
29. 3. 2009
320. Deň ( 29.3.2009)
Takže keď zase prší, tak dávam ešte jednu fotočku zo včera. Dalo by sa povedať, že štruktúra. :-)
28. 3. 2009
319. Deň ( 28.3.2009)
Dnes sme boli s drobcami sami doma, lebo tatinko potreboval ísť niečo dorobiť v práci.
A tak sme sa vybrali na výlet. V našom okolí je hodne rôznych kaštielikov a zámočkov ale málo z nich je prístupných verejnosti. Buď sú tak zdevastované, že sú až nebezpečné, alebo sú v nich rôzne inštitúcie. Ale jeden nás zaujal, je to síce zrúcanina, ale v krásnom prostredí a je z nej nádherný výhľad. Je to zrúcanina v Plaveckom Podhradí.
Požičali sme si autíčko, naložila som doňho drobcov, ruksak s foťákom a mohli sme ísť. Už s polovice cesty sme hrad videli ako sa týči na kopci nad údolím. Prišli sme autom až pod kopec a odtiaľ pekne krásne pomaličky pešo až na samý vrchol k hradu. :-) Chodník viedok krásnym lesom, ktorý sa prebúdzal do jari. Vtáčiky štebotali jedna radosť. Cesta nám trvala hore asi jeden a pol hodiny, ale išli sme skutočne pomaličky a vychutnávali si pobyt vonku . Museli sme zastaviť pri každej kvetinke poobzerať každú väčšiu skalku. Nakoniec sme zdárne došli až na vrchol a odtiaľ sa nám naskytol parááádny výhľad na celú dolinu. Videli sme skoro až do Malciek.
Zrúcanina bola super, Adamko chcel stále liezť po skalách. Za chvíľu sa však zdvihol dosť silný vietor, tak sme radšej začali pomali schádzať dole. Tu sme zase museli zastavovať pri každom spadnutom kmeni stromu aby sme si oddýchli. Už začali drobcov nôžky pobolievať. :-)
Takže cesta dole nám trvala asi hodinku.
Sadli sme do auta prišli domov a ja som do večera nevedela, že mám nejaké deti. :-) Boli takí zmordovaní, že sa nevládali pohnúť ani o milimeter. Pekne sedeli na zemi a hrali sa.
Ale musím priznať, že aj ja som zmordovaná :-) :-) :-) Zajtrašok vidím veľmi biedne, budem rada ak sa vôbec budem vedieť hýbať.
Ale aj tak bolo supeeeeer. A už vymýšľam kam sa pôjdeme pozrieť na budúce. :-)
318. Deň ( 27.3.2009)
Konečne prišla k aj k nám jaaaar. :-)
Hneď od rána sa na nás usmievalo slniečko a dokonca bolo aj vonku teplo. človek má hneď lepšiu náladu a všetko ho baví. Počkali sme pokým príde Adamko zo školy a vyrazili sme von. Boli sme všetci spolu s tatinkom na výbornom obedíku v jednej reštaurácii, kde mojú vonku veľkú ohradu a v nej chovajú rôzne zvieratká. Evička už v aute vykrikovala, že idemem pozrieť pštrosa a prasiatka. :-) Tak sme popozerali aké majú nové prírastky a prešli sa okolo rybníčka a drobci sa vylietali na malej lúčke. Potom sme trielili naspäť domov nachystať sa k zubárke. Pokým som si ja dávala opravovať zúbky, drobci sa s tatinkom vyšantili v parku na preliezkach až boli ušmudlaní až za ušami. :-) Tak znovu domov, prezliecť sa a zas na cestu, teraz do Bratislavy. Vrátili sme sa domov o pol ôsmej a drobci boli uťahaní ako mačatá. Zaľahli do postieľok a boli tuhí. :-) Tak tomuto sa povie dokonale umordované deti. :-)
317. Deň ( 26.3.2009)
Rozhodli sme sa, že Adamkovi kúpime mobil. Už sa mi stalo, že som došla preneho neskôr, lebo som nestihla prísť od doktorky a z úradov skôr a on chúďatko smutne čakal na chodbe na nás a nevedel čo sa deje. Tak teraz mu aspoň budem môcť zavolať, aby sa nebál, že už som na ceste k nemu. :-)
Read more...316. Deň ( 25.3.2009)
Okrem fotenia sa venujem aj digitálnemu scrapbooku. Vlastne cez scrapbook som sa viac začala venovať foteniu. :-)
Mám v PC už veľa týchto mojich malých dielok, a tak som sa rozhodla, že si z nich dám urobiť knihu. :-) A dnes mi prišla prvá z nich. Som veľmi spokojná, je to krásne knižočka plná našich spomienok. :-)
Spolu s Evičkou sme ju pozreli už asi päť krát a už si zajednávala, že aj zajtra ju budeme pozerať a rozprávať si o obrázkoch. :-)
315. Deň ( 24.3.2009)
Od septembra máme doma škôlkárika. :-)
Dnes nám prišlo rozhodnutie z riaditeľstva našej škôlky, že Evičku prijímajú do škôlky.
Aj som rada, že sa mám ušlo miesto, lebo u nás je dosť veľký problém dostať sa do škôlky. A zároveň som akosi zosmutnela. Evička už nieje malé babuliatko ( ako ju radi oslovujeme :-) ), ale stáva sa z nej veľká škôlkárka, zase bude viac samostatnejšia, nebude už toľko potrebovať mamu. :-( už nebudeme jej stredobodom vesmíru. Je mi trochu smutno, že už utiekol ten čas, keď bola malé miminko.
314. Deň (22.3.2009)
No Adamka to riadne chytilo. Celú noc a celý deň sme zrážali teplotu. Mal stále okolo 39. Na chvíľku mu klesla po tabletke ale potom zase vyletela hore. Stále len polihuje, podriemkáva, čo je uňho veľký nezvyk, nakoľko on nemáva vysoké teploty.
(Fotočka bude neskôr.)
21. 3. 2009
313. Deň ( 21.3.2009)
Dnes sme sa chceli ísť s drobcami niekam vyvetrať, ale Adamka skolila akási viróza, tak sme zostali doma. Skoro celý deň prespal, chorúšik malý. Dúfam že mu to rýchlo prejde, už ho kašeľ trápi skoro dva týždne, ale z odberu krvi sa nič nezistilo, takže to na antibiotiká nieje, len sirup a tabletky na teplotu, ale ani tú veľmi vysokú nemá. Tak neviem čo to môže byť. Ach nech už je slniečko a teplúčko aby tie choroby konečne ustali. Veď táto zima je už čosi nenormálne.
Ešte hneď ráno sa mi podarila táto fotočka zelektrizovaných Evičkiných vláskov. :-)
Potom už na fotenie nebol čas ani chuť.
312.Deň ( 20.3.2009)
Hneď zo školy sme sa boli celá rodinka pozrieť na výstavu vedeckej hračky. Boli tam veľmi zaujímavé hračky, Adamkovi sa hlavne páčili rôzne magnetické. Napríklad ufo, alebo zemeguľa. Evička to poňala ako hrací kútik a nechcela odtiaľ odýsť, chcela sa tam ešte hrať. :-) Bolo tam aj veľa hračiek z dreva, tak preto si myslela, že sme sa tam prišli hrať. :-)
19. 3. 2009
311. Deň ( 19.3.2009)
Jedna kamoška zo Srapmanie poznamenala, že by mal dnes na slovensku byť štátny sviatok, lebo v každej rodine je aspoň jeden Jozef. :-) Áno je to tak, aj my sme mali v rodine troch Jozefov, otec, syn a švagor. Ale žiaľ už ani jednému z nich nezaželáme veľa zdravia a šťastia.
Pomaly sa pripravujeme na Veľkonočné sviatky, ale ak to bude s tým počasím pokračovať takto ďalej, neviem či radšej nevytiahneme vianočný stromček. :-)
Chcete vidieť ako dnes u nás vyzeral príchod jari?
18. 3. 2009
310. Deň ( 18.3.2009)
Už druhý deň prebiehajú v Adamkovej škole písomné maturity.
Štvrtáci vyobliekaní sedia na stoličkách na chodbe a potichu sa ešte radia pred vstupom do tried, kde ich čaká prvá väčšia skúška ich znalostí.
Zrazu sú akísi zmĺknutejší, dospelejší, vážnejší. Všetci sú ešte na chobách ale nepočuť ich vzájomné doberanie sa a nevidieť ich nekonečné počťuchovanie sa.
Takto to bolo pred pätnástimi rokmi, keď som maturovala ja a takto je to aj dnes.
Úplne mi ožili spomienky, keď som ich dnes ráno videla pred triedami. Pamätám sa ako sa mi neskutočne triasli kolená a ruky a bola som tak strašne nervózna, že som nedokázala v kľude sedieť ani sekundu, musela som sa prechádzať po chodbe. Vôbec si nepamätám čo som písala, len viem že to bola akási úvaha. A potom prišli ústne maturity. Noc pred tým nášmu susedovi vyhodili auto do vzduchu a nám ten výbuch vytĺkol všetky okná na dome. Neďaleko mojej postele,( v ktorej som si ešte niečo čítala, lebo som nevedela zaspať) zrazu pristál kus nejakej súčiastky z motora. Smrad ,dym, vreštiace zbitky auta a húkajúce sirény policajtov a všade kusy skla z rozbitých okien. A teraz odpočiň si pred takým dôležitým dňom.
Ale zato nasledujúci deň mi všetko nahradil, všetky otázky mi "sadli" ako uliate, dokonca aj z nemčiny, z ktorej som mala obrovský strach. :-) Mala som oooobrovskú radosť, ale bola som tak unavená, že som prišla domov, oznámila rodičom, že som zmaturovala a padla som do postele mrtvá. Zobudila som sa až nasledujúce ráno. :-)
309. Deň ( 17.3.2009)
Ten Adamkov kašeľ nie a nie prestať, tak sme to vzali útokom a namierili si to rovno k doktorke. Tá skonštatovala, že je hrdlo začervenané a urobila mu výter a poslala do laborky a teraz týždeň budeme čakať a počúvať neutíchajúce oddŕhanie. Odporučila akurát sirup proti kašľu, ostatné sa bude riešiť, keď prídu výsledky.
Dnes som skúsila makro, ale týmto objektívom to teda vôbec nejde podľa mojich predstáv.
308. Deň ( 16.3.2009)
Po obede sa trošku vyčasilo, tak sme vybehli s drobcami na zahradku aspoň na chvíľu sa prevetrať.
Je ešte dosť chladno a Adamka stále trápi ten protivný kašel.
15. 3. 2009
307. Deň (15. 3. 2009)
No to snáď nieje možné, včera bolo nádherne a dnes od rána mrholí a poprcháva.
V nedeľu večer nám zvykne volať babka, porozprávame sa čo máme nové, čo sa chystáme probiť v nasledujúci týždeň a tak. A samozrejme nesmie chýbať aspoň krátky referát aj od vnúčatok. :-)
Evička jej akurát opisovala včerajšie "dobrodružstvo" zo zajačikmi. :-)
14. 3. 2009
306. Deň ( 14.3.2009)
K nám prišla konečne jaaar. :-) Od rána sa na nás usmieva slniečko, síce zo začiatku trochu nesmelo, ale predsa a po obede už bolo aj super teplúčko, tak sme nevydržali a hneď sme vyrazili von. :-) Jááááj to ste mali vidieť tých našich nezbedníkov, trielili von ako riadené strely. :-)
A ja som konečne uhasila svoj hlad po fotení. :-)
Našli sme prvé podbele, a potom sme mali fotolov na zajacov, to mali Adamko a Evička radosť, oni sú chúďatká moje také mestské dietky a zajaca živého videli len raz aj to na výstave v klietke, takže mali dnes zážitol ako hrom. :-)
Ja som sa zase vyblbla pri fotení vody a našla som aj schody, čo sa mi celkom páčili. Takže sa dnes fotilo ostošesť, za celý týždeň. :-) Keď sme sa vracali domov asi po troch hodinách, dietky moje už ledva prekladali nožičkami, predsa len cez tú zimu kondička zlenivie. Ale tie naše šidielka to zachvíľu zase rozbehnú na plno. :-)
No aspoň malý portrétik, toto som si nemhla nechať ujsť. :-)
Toto sa mi veľmi páčilo, schody a voda, ale už asi na Baby-café skončila táto súťažná téma.
Dlhá voda- u nás nemá veľmi potok veľké spády, kde by sa dlhá voda dala uloviť, ale dnes sa mi podarilo aspoň toto. :-)
Tak tu sú tie zajace, kvalita je veľmi slabá, lebo som fotila objektívom 24-70 a zajace boli vo veľkej diaľke, takže je to poriadny výrez aby ich tam bolo vôbec vidieť. :-)
Podbele-ešte pred týždňom tadiaľlto tiekla veľká voda a dnes su tu už usmievajú prvé kvietky. :-)
Prvé jarné pavučinky. Celé pole bolo takto krásne opavučinkované, len sa tak lesklo na slniečku.
Pohľad na jedno sídlisko u nás, ale mne sa veľmi páčili mraky a brázdy na poli. :-)
305. Deň ( 11.-13.2009)
No fakt som celý týždeň nevzala foťáčik do ruky, nebolo čo fotiť. :-( Mala som dohodnuté fotenie prváčikov, ale skosila ich akási choroba a celý týždeň chodia do triedy len ôsmi žiaci z devätnástich. Našťastie Adamka to akosi obišlo, zatiaľ je zdravý, tak dúfam že to tak aj zostane. :-)
Read more...304. Deň (10.3.2009)
Už sa mi ani nechce písať, ale počasie je stále na nič, sedíme doma, unúvame sa. Drobci už nevedia čo od dobroty. Už nech je konečne jar-teplúčko, slniečko, aby som ich mohla vypustiť von a to potom budú konečne vo svojom živle. :-)
Tatinko nám dnes doniesol super čokoládku, tak aspoň ňou si sladíme život. :-)
10. 3. 2009
9. 3. 2009
302. Deň ( 7-8.3.2009)
Boli sme u našich, zase ich po dlhšej dobe pozrieť. Myslela som že niečo nafotím, že aspoň u nich nebude pršať, ale smola. Ani tam to nebolo lepšie. Skúšala som nafotiť aspoň schody, ale nemáme bohvie aké a tak ani z toho nič nebolo. Tak dnes dávam jednu fotku z archívu. . :-)
301. Deň ( 6.3.2009)
Nedávno som sem dávala fotku spiaceho "anjelika", dnes je tu fotka spiaceho jogína. :-)
Adamko v spánku zaujíma vždy veľmi zvláštne a veľakrát až krkolomné pózy. Toto je jedna z tých miernejších. Niekedy má nožinu vyloženú skutočne až za hlavou. :-)
300. Deň ( 5.3.2009)
No a Evička?
Keby občas nemala copíky, tak by som povedala že je to chlapec ako višitý. Autíčka majú u nej väčší úspech ako babíky. :-)
299. Deň (4.3.2009)
Počasie je stále špatné, stále len prší a prší. Von sa nedá ísť, sme radi, že len rýchlo prebehneme z auta do školy a zo školy do auta a rýchlo domov do sucha.
Ja pravda, že drobcom je už doma dlho, začínajú vymýšľať nezbedu a nie vždy sa to skončí dobre.
Ale keď odbije šiesta hodina večer, po Adamkovi akoby sa zľahla zem :-) Už má oči a uši len pre svoju obľúbenú hru. :-)
3. 3. 2009
2. 3. 2009
297. Deň ( 1.3. 2009)
Tak som sa zase trochu hrala a skúšala odfotiť niečo iné. Tak tu je môj momentálny autoportrét. :-)
295. Deň ( 27. 2. 2009)
Dnes som bola konečne takmer po piatich rokoch u zubárky . :-) Keď som sa vrátila domov Adamko mi zvestoval, že sa mu kýve ďalší, už v poradí šiesty zub. No v duchu som sa nepotešila, keď som si predstavila, že zase ho budem musieť nebodaj ťahať k zubárke aby mu ho vytrhla. Keď on má chúďa moje taký strach.
Odbehla som na chvíľu do inej miestnosti a zrazu len obrovský rev sa nesie celým domom. No fakt som si myslala že si niečo zlomil. A on šíkovníček si akosi podvedome ten kývajúci zub vytrhol. :-)
Tak sme ho utíšili, vybrali zúbok úplne von a už sa tešíme na nový. :-)
294. Deň ( 25. 2. 2009)
Stále sme zavalený snehom, po vonku sa nedá moc chodiť, tak sa unúvame doma. :-(
Tak som si aspoň naposledy skúsila kvapky a už im dávam adiééé :-)
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)
