Ďalšia domáca úloha je-kniha, tak som sa rozhodla pre túto fotku, podmienkou bolo, že nemá byť na fotke celá postava, ale len jej časť, podstatná je kniha. Ja mám z postavy celkom veľký kus :-), ale dúfam, že to od knihy neodvádza pozornosť. :-)
Tento krásavec k nám jedného dňa zablúdil ešte ako mačiatko a od vtedy sa vždy príde k nám pozrieť, nechá sa deťmi trochu ponaťahovať a ide zas domov. :-)
Ďalšia domáca úloha bola perspektíva. Hneď ako som minule v Šaštíne zahliadla túto chodbu v bazilike, tak som vedela že to musím odfotiť. Veľmi sa i páčila hra svetla na protiľahlej stene a aj strohá pravidelnosť v rozmiestnení obrazov.
A potom som našla ešte jednu :-) A ako je u mňa zvykom, nevedela som sa rozhodnúť, tak som nakoniec dala čb. verziu. :-)
Po obede vykuklo na nás krásne, teplé, jarné slniečko. Vybrali sme šarkana a išli ho do parku púšťať. :-)
To zas bolo radosti. Drobci sa museli trochu ponamáhať, aby im vzlietol do výšky, lebo pofukoval len slabučký vetrík. Ale keď vzlietol, tak tú radosť počuli všetci na okolí- :-)
Je 19.3. deň, keď oslavujú svoje meniny Jozefovia. Pre mňa to však znamená ďalší rok, kedy už nebudem môcť zaželať svojmu ockovi všetko najlepšie k meninám.
Read more...
Tak dnes (18.3.) sa odovzdáva úloha k zadaniu jedlo.
Nača obľúbená polievočka je rajčinová. U nás moc polievky nejdú, ale keď zavonia v dome táto, tak sa hneď všetci zbehnú do kuchyne a už sa vypytujú, kedy budeme obedovať?
Je streda a Adamko má voľnejší deň. V stredu nedostávajú úlohy, tak sme si urobili malý výletík. Vybrali sme sa do Šaštína. Drobci boli ako vypustení z klietky. :-)
Vylietali sa do sýta a ja som si trochu pofotila šaštínsku baziliku.
Tento týždeň skúšam rôzne varianty na domácu úlohu, ktorej zadanie je jedlo. :-)
Chcela som sa včera hrať na čínskeho umelca 
, ale stroskotala som na tom, že som za živý svet nemohla nájsť čínske paličky na jedlo. Mali sme také fajnové z nejakého špeciálneho dreva. A ako hľadám, tak hľadám, v kuchyni som ich nenašla. Postupne som prekutrala celý dom a nakoniec som z dvoch párov paličiek našla jednu jedinú a aj tá bola v dielni. 
By ma veeeeľmi zaujímalo ako sa tam dostala a kam zmizli ostatne.
Tak a je tu zadanie štvrtej domácej úlohy. Ako na potvoru je to autoportrét. :-) No čo už, aj to musí byť. :-)
Mne sa najviac pozdával prvý snímok, ale podmienka bola, že musí byť aspoň trochu vidieť do tváre, tak som nakoniec vybrala túto fotku. :-)
Inak pekne som sa pri tom zabavila, nabehala sa a zanadávala si.... :-)
Po dlhom čase sme sa zase vybrali na prechádzku Starým mestom v Bratislave. Slniečko síce svieti, ale ešte stále je studené. Najviac sa drobcom páčil vojačik- obľúbený predmet fotografovania turistov v našom hlavnom meste. Tak máme aj my pár turistických fotočiek. :-)
Evičke som nedávno cez ebay kúpila túto super sukničku a od vtedy sa náš zarytý nenosič sukničiek premenil na sukničkovú bábiku. Ráno len čo vstane už sa vypytuje či aj dnes môče mať "huňatú" sukničku. Takto si ju tá naša babulka pomenovala. :-)
Evička si v pondelok (1.3.) zabudla v ataliéry svojich plyšáčikov, ale naštastie nám ich zachránila Jenny. :-)
Tak sme hneď na druhý deň museli ísť nutne znovu do Bratislavy pre ne, lebo by to Evka ďalšiu noc asi bez nich neprežila. :-) :-) Teta Jenny nám doniesla plyšáčikov až do Auparku a odtiaľ sme si ešte odskočili do Bibiany pozrieť výstavu pre deti- Hudobné laboratórium a výstavu hračiek, s ktorými sa mohli deti zároveň aj hrať. Drobcom sa to veľmi páčilo a keby neboli bývali unavení ešte z pondelku, určite by vydržali aj dlhšie pobehovať. :-)
Zišli sme sa pekná kôpka kočiek čo si chcela skúsiť fotenie aj v ateliéry, tak sme sa rozhodli, že si nejaký nájdeme a prenajmeme. Vďaka rýchlej reakcii Montany to bolo vybavené za pár dní a tak sme sa už len mohli tešiť na prvý marcový deň. :-)
Poznáme sa väčšinou len virtuálne cez našu materskú stránku Scrapmania. Tak teraz sme mali možnosť sa stretnúť a spoznať aj osobne.
Montana, Malima, Mmem, Jenny, Wienie, ZuzkaR a ja aj spolu s našimi malými ratolesťami sme prežili super deň.
Kočky ďakujem a dúfam že si to ešte niekedy zopakujeme. :-)
Tento raz som zadávala úlohu ja :-). Už dlhšie som rozmýšľala nad triptychom, že by som si nejaký nafotila, tak som nám to rovno dala za úlohu. Ale aby to nebolo len také jednoduché, sú tu dve podmienky, musí tam byť zakonponovaný dospelý človek a musí to byť v čb. prevedení. Kočky sa s tým fantasticky popasovali, veď sú to šikulky.
Ja som mala pripravené tri kúsky.
1. Hneď ráno ako som zaniesla Adamka do školy, tak som na autobusovej zastávke odchytila jednu babku s krásnou šatkou, tak sa mi zapáčila, že som si počkala až kým neodišla autobusom preč. :-)
2. Úžasné stretnutie po viac ako desiatich rokoch. :-)
3. Turisti v Bratislave. Medzi tým množstvom japonských turistov zo zrkadlovkami na krkoch som sa v pohode stratila. :-)
V roku 1999 som skončila výšku a od vtedy sme sa nevideli. Spolu sme prežívali naše študentské radosti aj trápenia a neskutočne veľa sme sa spolu nasmiali.
Každá sme si už založili rodinu a máme iné starosti a radosti. Ale keď sme sa dnes (25.2.) po toľkých rokoch stretli zdalo sa nám že sme sa po víkende znovu vrátili na intrák a rozprávame si zážitky z uplynulých dvoch dní. Všetky tie roky akoby zrazu zmizli. :-)
Už sa veľmi teším na naše ďalšie čokoládkovanie a mám takého tušáka že to bude skôr ako zase za 10 rokov. :-)
© Blogger templates The Professional Template by Ourblogtemplates.com 2008
Back to TOP
