319. Deň ( 28.3.2009)

Dnes sme boli s drobcami sami doma, lebo tatinko potreboval ísť niečo dorobiť v práci.
A tak sme sa vybrali na výlet. V našom okolí je hodne rôznych kaštielikov a zámočkov ale málo z nich je prístupných verejnosti. Buď sú tak zdevastované, že sú až nebezpečné, alebo sú v nich rôzne inštitúcie. Ale jeden nás zaujal, je to síce zrúcanina, ale v krásnom prostredí a je z nej nádherný výhľad. Je to zrúcanina v Plaveckom Podhradí.
Požičali sme si autíčko, naložila som doňho drobcov, ruksak s foťákom a mohli sme ísť. Už s polovice cesty sme hrad videli ako sa týči na kopci nad údolím. Prišli sme autom až pod kopec a odtiaľ pekne krásne pomaličky pešo až na samý vrchol k hradu. :-) Chodník viedok krásnym lesom, ktorý sa prebúdzal do jari. Vtáčiky štebotali jedna radosť. Cesta nám trvala hore asi jeden a pol hodiny, ale išli sme skutočne pomaličky a vychutnávali si pobyt vonku . Museli sme zastaviť pri každej kvetinke poobzerať každú väčšiu skalku. Nakoniec sme zdárne došli až na vrchol a odtiaľ sa nám naskytol parááádny výhľad na celú dolinu. Videli sme skoro až do Malciek.






Zrúcanina bola super, Adamko chcel stále liezť po skalách. Za chvíľu sa však zdvihol dosť silný vietor, tak sme radšej začali pomali schádzať dole. Tu sme zase museli zastavovať pri každom spadnutom kmeni stromu aby sme si oddýchli. Už začali drobcov nôžky pobolievať. :-)
Takže cesta dole nám trvala asi hodinku.
Sadli sme do auta prišli domov a ja som do večera nevedela, že mám nejaké deti. :-) Boli takí zmordovaní, že sa nevládali pohnúť ani o milimeter. Pekne sedeli na zemi a hrali sa.
Ale musím priznať, že aj ja som zmordovaná :-) :-) :-) Zajtrašok vidím veľmi biedne, budem rada ak sa vôbec budem vedieť hýbať.
Ale aj tak bolo supeeeeer. A už vymýšľam kam sa pôjdeme pozrieť na budúce. :-)